Hľadanie krásy, harmónie svetla, tvaru a farby

V posledných rokoch badať vo fotografickej tvorbe stále viac autorov, inklinujúcich k experimentálnej fotografii v oblasti uplatňovania digitálneho spracovania a pčítačovo manipulovaného primárneho fotografického záznamu.Niekedy je to pokus o experiment, inokedy sa autor nechá uniesť technikou a manipuláciou s počítačom. Tvorba však zostáva v pozadí, respektíve zostáva iba manipuláciou. Očarenie možnosťami počítača. Pre skutočnú tvorbu je to však málo.
Aby autor mohol tvorivo využívať možnosti nových postupov, novej techniky manipulácie s obrazom, musí mať aj určité vzdelanie výtvarné, skúsenosti z fotografickej tvorby, ovládať výrazové prostriedky či už fotografické, alebo výtvarné. Aj najmodernejšia technika nevzdelanému a nepripravenému prinesie iba iba hŕby formalistických, alebo efektných konzumných, ale nič nehovoriacich obrazov.
Akoby nastala kríza živej, dokumentárnej fotografie /verím že iba dočasne/. Tvorba autorov sa presúva do oblasti výtvarnej, manipulovanej, inscenovanej a v iných rovinách prezentovanej fotografie. Je to dobre vtedy, ak sa autor k tomu dopracoval procesom vlastného vývoja svojej tvorby, názoru a prejavu. Tak tomu bolo v minulosti, tak je tomu teraz a určite bude i v budúcnosti.

Súčasná generácia, do ktorej patrí aj Štefan Komorný, posúva fotografický obraz do polohy abstrakcie, výtvarnej kompozície obrazu. Konkrétnu realitu pretransformováva do svojej výtvarnej výpovede pomocou vzťahov geometrických tvarov, farebnej škály a štruktúry. Obraz nie je identický s realitou, ale vytvára subjektívne asociácie podľa vnímateľa a jeho emocionálnej schopnosti.
Tvorba Štefana Komorného vychádza z exaktných princípov. Jeho diela môžu vytvárať u každého iné asociácie. Exaktnosť OBRAZOV (zámerne používam tento termín), pričom rozmery niektorých sú až do 100 x 100 cm, je daná i náročným postupom, ktorým vznikajú. Ide o aplikáciu z oblasti vedeckej fotografie a kinematografie. Ide o rozklad svetla a jeho opätovné skladanie v inej rovine. Základom postupu je však vždy primárny záznam – teda fotografia, či už vo forme diapozitívu, pozitívu, alebo digitálneho záznamu. Z tohoto postupu vyplývajú i názvy cyklov „INTERFERENCIE“ a „TRANSPARENCIE“.
Svojim prácam nedáva názvy. Prvé práce vznikali začiatkom deväťdesiatych rokov ako solitéry – samostatné obrazy, neskoršie pribúdajú diptychy a triptychy, ktoré sú zoraďované do cyklov, na ktorých pracuje priebežne aj niekoľko rokov.
Prvý cyklus z roku 1991 nazval Interferencie. Vytvára obrazy založené na v princípe na symetrickom alebo asymetrickom multiplikovaní, respektíve zrkadlení obrazu. Narába s plošnou tvarovou abstrakciou, výraznou štruktúrou, širokou farebnou škálou – od monochrómnych, pastelových až po sýte farebné tóny. Charakteristická je statičnosť v obraze.
Ďalší cyklus Transparencie vzniká v roku 2001. Využíva už digitálny fotografický záznam záznam s využitím počítačovej grafiky. V tomto cykle kladie dôraz na to, aby typicky fotografické výrazové prvky zostali hlavnými výtvarnými pvkami obrazu. Na rozdiel od predchádzajúceho cyklu tu narába s konkrétnymi predlohami snímanými digitálnym fotoaparátom. Motívy oblakov tu vytvárajú akési fantaskno, do ktorého zasadzuje veľmi konkrétne prvky (letiace vtáky, lietadlá zanechávajúce za sebou stopy). Polarita oblakov, medzi ktorými sa dramatickom farebnom i tvarovom prevedení nachádzajú SYMBOLY ŽIVOTA, CIVILIZÁCIE A VESMÍRU (mesiac) dáva obrazom napätie. Je to úplne nová poloha v tvorbe Štefana Komorného. Od čistej abstrakcie ku filozofii obrazu, k výpovedi autora o svojom názore na existenciu sveta.. Jeho výtvarná hra pokračuje, len obrazne povedané, posúva sa od čistej poézie k poézii obrazu v próze. Smeruje k prźe, teda reálnej fotografii? Od abstrakcie k realite? Opak postupu bežného vo výtvarnom umení? A prečo nie!
V ďalšom fotografickom cykle Zátišia (vzniká od r. 2001) rovnako sníma digitálnym fotoaparátom a dotýka tu veľmi jednoduchých tvarov, práce so svetlom a tieňom, variovania s farbou.

Autor nám prezentuje diela, ktoré nevznikali náhodne pri práci spočítačom. K tomuto výtvarnému prejavu dospel cez svoje štúdium na filmovej škole v Čimeliciach, ktorá mu dala dobré základy ovládania a využita techniky, technológie a výrazových prostriedkov fotografie. Neskoršie štúdium v 80. rokoch na katedre kamery FAMU v Prahe jeho vzdelanie a smerovanie dovŕšilo. Práca v trikovom odelení Filmového štúdia na Barrandove a neskoršie na Kolibe v Bratislave len potvrdzujú vysoko profesionálnu kvalitu diel. Od roku 1995 odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti študentom katedry kamery a produkcie VŠMU ako pedagóg. Tvorí v Gbeloch na Záhorí a v Bratislave.

Táto výstava nám predstavuje originálnu tvorbu skromného autora. Už nie „iba“ experimentujúceho, ale autora, ktorý vie čo chce, za čím ide a verme, že príde tam, kde jeho tvorba bude akceptovaná ako originálna. V pravom slova zmysle moderná fotografická výtvarná tvorba tretieho tisícročia.

Mgr. Fero Tomík
August 2003


Štefan Komorný

nar.: 6. augusta 1962

Štúdiá:
1977 - 1981 Stredná priemyselná škola filmová Čimelice
1982 - 1988 Katedra kamery FAMU Praha
1988 - 1991 Filmové studio Barrandov Praha, trikové oddelenie
1991 - Slovenská filmová tvorba, Koliba Production & Services Bratislava, trikové . oddelenie
1995 - Pedagóg na katedre kamery VŠMU Bratislava

Žijem a tvorím v Gbeloch, na Záhorí

Výstavy:

Individuálne:
1993 - Mesiac fotografie Bratislava, Galéria Dielo, nám SNP.
1994 - Galéria Ekoagrobanky Bratislava

Spoločné:
1998 - II. Stretnutie umelcov Záhoria, Záhorská galéria Senica
2000 - III. Stretnutie umelcov Záhoria, Záhorská galéria Senica
2001 - Mesiac fotografie Bratislava, Digital Olympus - Galéria Artotéka, Kapucínske nám.