Priamo do očí.

V sedemdesiatom piatom sa v bratislavskej galéri Profil po prvý raz predstavil svojími fotografiami dvadsaťročný autor, o ktorom kurátor výstavy Klaudius Viceník v katalógu napísal, že sa pozerá svetu do očí priamo, vážne a hlboko. Rembrandtovský šerosvit, nekompromisná čerň a až bolestne žiarivé svetlá jeho obrazov ostro kontrastovali s jeho rozosmiatou mladosťou a nezdolným optimizmom.

Bolo to presné.
Tak začínal autor, ktorý prezentoval zrelé myšlienky perfektne zvládnutým remeslom. mnohí teoretickí kuvici, o ktorých na slovenskej fotografickej scéne nikdy nebola núdza, pochybovali, či jeho ďalšie kroky nebudú krokmi späť. Anton Fiala im však dal jednoznačnú odpoveď. S rovnakou trpezlivosťou a sústredením chodil za svojimi krajinami, vstupoval do dreveníc a murovaných chalúp za obyčajnými ľuďmi, mapoval prostredie, v ktorom žili svoje všedné dni, na obyčajných veciach nachádzal tvary, ktoré dokázal povýšiť na obrazové metafory.

Opus o svetle.
Tak ako básnik nevypovie poryvy svojej duše jedným veršom, nie je ani tendenciou fotografa vyjadriť sa jediným záberom. Vytrvalo, kamienok ku kamienku, skladá svoju obrazovú mozaiku o svete. Neuspokojuje sa vokajškovým stavom vecí, nespolieha sa na prvý dojem. Načiera do ponorných riek vedomia, aby priniesol svedectvo aj o stave našej duše. Bez neho by obraz nebol úplný. V očiach jednoduchých, obyčajných ľudí zrkadlia sa osudy celého človečenstva. Fiala sa im nevtieravo prizerá, nevynáša nad nimi súdy, skláňa sa pred ich ľudskosťou.

Cesta, čo sa nikde nekončí.
Obrázky maľované, ako Anton Fiala nazýva svoje snímky, stavajú most od človeka k človeku, dlaždia nám cestu k celému svetu. Sú oslavou človečiny a krajiny. Je to obrazový opus tvorcu. Večného optimizmu. Nepokoj dvíha jeho nohy, aby sa znovu vydal na cestu do krajiny, kde odpovede prináša a odnáša vietor, kde len ticho znejú kroky rokov. Tam dakde, na ceste, čo sa nikde nekončí, si uvedomuje, že uprostred zimy môže v ňom vládnuť neporaziteľné leto.

Marián Pauer (krátené)


ANTON FIALA
sa narodil v roku 1955 v Bratislave. Po ukončení štúdií na SOU poly-grafickom (odbor reprodukčný grafik – fotograf), pokračuje od roku 1975 v štúdiu na FAMU v Prahe, odbor umeleckej fotografie. V rokoch 1973 až 2003 realizoval štyridsaťdva samostatných výstav a zú-častnil sa na viac ako šesťdesiatichdvoch výstavách doma a v zahraničí, na ktorých získal veľa významných ocenení. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach renomovaných galérií a múzeí doma i v zahraničí. Anton Fiala prostredníctvom svojho fotoaparátu systematicky zmapováva už 30 rokov Liptov, Oravu, Spiš a Kysuce. Postupne za svojími zábermi precestoval viacero krajín všetkých kontinentov sveta. Je autorom cestopisných obrazových publikácií pre domáce i zahraničné vydavateľstvá. Zo svojich ciest zorganizoval množstvo besied a premietaní diapozitívov.

Podieľal sa ako autor, alebo spoluautor na obrazovej časti mnohých monografií a umeleckých publikácií, vydaných vo viacerých vydavateľstvách. O jeho fotografickej tvorbe bolo nakrútených niekoľko dokumentárnych filmov a odvysielaných viacero rozhlasových relácii.