Jonas Dovydenas - Moja iná krajina
 

Výstava potrvá od 5. mája do 30. mája 2004
Otvorené denne od 13,00 – 18,00 okrem pondelka


 


Čierno-biele fotografie Jonasa Dovydenasa vznikajú na okraji súčasného videnia. Pre náhodného diváka niet tu žiadneho inscenovania a málo dramatičnosti. Dívame sa na zábery z každodenného života, obyčajných ľudí. Pri tak málo čoho sa chytiť, musíme sa uspôsobiť tak, aby sme videli, ako sa tieto obrázky otvárajú k procesu pozorného prehliadania. To neznamená, že máme skúmať každý rámček pre detaily schopné vydať dôležité posolstvá. Tieto fotografie nevyžadujú dešifrovanie. Obrázky nie sú kódované bežnými citátmi alebo ikonickými znakmi. V tomto zmysle nebol robený žiaden zásah do nich. Jonas Dovydenas nás pozýva pozrieť sa spolu s nim na veci, ktoré sme už veľa krát videli. Tajomstvo je čítať ich jednoducho tak, že im porozumieme.

Cítim, že nedostatok obrázkovej ideológie v Jonas Dovydenasových fotografiách je tiež v istom zmysle ideologický. Tento Litovský vysídlenec sa stále vracia do vlasti s nadobudnutým cudzím pohľadom. Líši sa od svojich litovských kolegov. Jeho spôsob je - túlať sa voľne, prejsť popri čom-tom, ísť ďalej. Cestou si všíma veci. Ako autá na okraji cesty alebo pred turistickými atrakciami. Dobre pozná pramene americkej fotografie 20. storočia, ale pre neho je fotografia o videní a vystavovaní - nie o konštrukcii či dekonštrukcii.

Jonas Dovydenas sníma obrázky v zapadákoch, ako i na verejných priestranstvách dnešnej Litvy, obrázky, ktoré vytvárajú dojem, že sú nezainteresované. Možno ich čítať ako cvičenie v sympatetickom pozorovaní, ale autor sa veľmi snaží nevyzradiť nejaké nezadateľné právo .

Jeho mestské snímky sú v skutočnosti momentky dnešných mestských sídlisk. Vidíme bytovú výstavbu zo 60-tych alebo 70-tych rokov. Ľudia použili svoje skromné úspory na kúpu chatrného bytu. Nadobudli autá, ktoré zaparkujú kdekoľvek, kde len je voľné miesto. Bývajú tu. Zanechajú stopy , keď venčia svojich psov na zablatenom svahu medzi budovami. V tom nie je nič tragického. Kde iní snáď nafotografovali dajakú historku o post-komunistickej špine, Jonas Dovydenas upozorňuje na striebristú, jasnú normalitu v zmenách, ktoré sa práve odohrávajú.

Jonas Dovydenas dokáže, aby to čo je malé, sa javilo ako veľké. Chce nás priviesť k tomu, aby sme uverili, že uvidíme nekonečné predĺženie stiesnených priestorov Litvy, ak sme dostatočne všímaví keď tade prechádzame.

Anders Kreuger