Jonas Dovydenas - Moja iná krajina
Výstava potrvá od 5. mája do 30. mája 2004
Otvorené denne od 13,00 – 18,00 okrem pondelka
Čierno-biele fotografie Jonasa Dovydenasa vznikajú na
okraji súčasného videnia. Pre náhodného diváka niet tu žiadneho
inscenovania a málo dramatičnosti. Dívame sa na zábery
z každodenného života, obyčajných ľudí. Pri tak málo čoho sa
chytiť, musíme sa uspôsobiť tak, aby sme videli, ako sa tieto
obrázky otvárajú k procesu pozorného prehliadania. To
neznamená, že máme skúmať každý rámček pre detaily schopné vydať
dôležité posolstvá. Tieto fotografie nevyžadujú dešifrovanie.
Obrázky nie sú kódované bežnými citátmi alebo ikonickými znakmi.
V tomto zmysle nebol robený žiaden zásah do nich. Jonas
Dovydenas nás pozýva pozrieť sa spolu s nim na veci, ktoré sme už
veľa krát videli. Tajomstvo je čítať ich jednoducho tak, že
im porozumieme.
Cítim, že nedostatok obrázkovej ideológie v Jonas
Dovydenasových fotografiách je tiež v istom zmysle ideologický.
Tento Litovský vysídlenec sa stále vracia do vlasti
s nadobudnutým cudzím pohľadom. Líši sa od svojich litovských
kolegov. Jeho spôsob je - túlať sa voľne, prejsť popri čom-tom,
ísť ďalej. Cestou si všíma veci. Ako autá na okraji cesty alebo
pred turistickými atrakciami. Dobre pozná pramene americkej
fotografie 20. storočia, ale pre neho je fotografia o videní
a vystavovaní - nie o konštrukcii či dekonštrukcii.
Jonas Dovydenas sníma obrázky v zapadákoch, ako i na verejných
priestranstvách dnešnej Litvy, obrázky, ktoré vytvárajú dojem, že
sú nezainteresované. Možno ich čítať ako cvičenie v sympatetickom
pozorovaní, ale autor sa veľmi snaží nevyzradiť nejaké nezadateľné
právo .
Jeho mestské snímky sú v skutočnosti momentky dnešných mestských
sídlisk. Vidíme bytovú výstavbu zo 60-tych alebo 70-tych rokov.
Ľudia použili svoje skromné úspory na kúpu chatrného bytu.
Nadobudli autá, ktoré zaparkujú kdekoľvek, kde len je voľné
miesto. Bývajú tu. Zanechajú stopy , keď venčia svojich psov na
zablatenom svahu medzi budovami. V tom nie je nič tragického. Kde
iní snáď nafotografovali dajakú historku o post-komunistickej špine,
Jonas Dovydenas upozorňuje na striebristú, jasnú normalitu
v zmenách, ktoré sa práve odohrávajú.
Jonas Dovydenas dokáže, aby to čo je malé, sa javilo ako veľké.
Chce nás priviesť k tomu, aby sme uverili, že uvidíme nekonečné
predĺženie stiesnených priestorov Litvy, ak sme dostatočne
všímaví keď tade prechádzame.
Anders Kreuger
|