Rovnými nohami
 

Výstava potrvá od 1. septembra do 1. októbra 2004
Otvorené denne od 13,00 – 18,00 okrem pondelka


 


Výstavu v galérii Profil, ktorá potrvá od 1. septembra do 3. októbra, chápu autori ako vykročenie spoločným smerom a spojením troch cyklov chcú umocniť zážitky z fotografického dokumentu. Vít Šimánek tu prezentuje súbor z cyklu Republika Žižkov, Karel Tůma súbor Potulky 2004 o ceste po východnej časti Turecka a Matúš Zajac farebný súbor Berlínske križovatky.
Skupinu Rovnými nohami založili autori ako česko-slovenskú a dôležité je aj to, že každý z troch členov študoval alebo študuje na inej vysokej škole. Vít Šimánek absolvoval Inštitút tvorivej fotografie v Opave, Karel Tůma študuje na FAMU v Prahe a Matúš Zajac skončil VŠVU v Bratislave.

„Naša skupina nie je oponentúrou, ani sa neusiluje o rýchly boom, ide nám o vzájomné rešpektovanie a zviditeľnenie dokumentárnej fotografie v záplave fotografie, zameranej len na výtvarné tendencie a na povrchnú reportáž, ktorá nás každodenne zahlcuje“.

Súbor Republika Žižkov Víta Šimánka vzniká od roku 1995 a jeho cieľom je čo najkomplexnejšia fotografická dokumentácia životných podmienok a životného štýlu obyvateľov pražskej štvrti Žižkov. Vít Šimánek postupne skladá fotografickú mozaiku o starej robotníckej štvrti, ktorá ma okrem konkrétnej roviny sociologického dokumentu o živote konkrétnych ľudí na konkrétnom mieste a v konkrétnej dobe v podtexte aj oveľa všeobecnejšiu rovinu úvah o životných hodnotách, medziľudských kontaktoch a vzťahoch ľudí a prostredí.

K súboru Potulky 2004 z ciest po východnom Turecku Karel Tůma uvádza: „Fotografoval som cestu a život na uliciach. Fotografoval som ľudí, s ktorými som sa nakrátko zoznámil, alebo som sa s nimi len stretol, pobavil na svadbách, posedel u nich v rodinách, vypil čaj a vyfajčil šúľanú cigaretu, alebo sme sa len stretli pohľadom cez hľadáčik aparátu. Prekvapila ma ich srdečnosť a záujem niečo sa o mne dozvedieť. Uchvátila ma ich obetavosť, chuť do života, sila tradície a náboženstva, vyrovnanosť s vlastným osudom.

Matúš Zajac prišiel do Berlína v roku 1996. Odvtedy putuje proti prúdu berlínskej rieky zabudnutia a fotografuje svoje Berlínske križovatky. Berlín vníma ako rozložený obraz, ktorý vyzerá, akoby niekto rozsypal po stole puzzle. Kráča a v protipohybe zastavuje objektívom tváre a telá ľudí. Na verejných priestranstvách hľadá v dave jedného človeka. Je to riskantné, ale odmenou mu je priamy pohľad na okamihy berlínskej introvertnosti. Na čistý priestor v plnom meste. V ňom nachádza momenty vnútorného jasu.


ŽIVOTOPISY ČLENOV SKUPINY

Vít Šimánek
Narodil sa 6. októbra 1973 v Prahe. V roku 1992 ukončil gymnázium v Prahe. Od roku 1993 pracuje ako sanitár v nemocnici na Žižkove. V roku 2003 absolvoval diaľkové magisterské štúdium na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave. Od roku 2002 spolupracuje s nadáciou Človek v tiesni. Žije v Prahe.
Fotografuje od roku 1993. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje najmä dokumentárnej a reportážnej fotografii. Od začiatku pracuje na dlhodobých tematických cykloch – Sídlisko (1994-1995) je záznamom o živote na pražských panelákových sídliskách, Portréty (1996) zachytávajú súčasné portréty pacientov v konfrontácii s ich starými fotografiami z občianskych preukazov, v cykle Interné oddelenie (1996-1997) citlivo zaznamenal život starých ľudí v nemocnici, Romovia (od roku 1996) tvoria jeho stály záujem až podnes. Nezastupiteľné miesto má v jeho tvorbe rozsiahly súbor Republika Žižkov (od roku 1995). Postupne v ňom skladá fotografickú mozaiku o starej robotníckej štvrti Žižkov, ktorá ma okrem konkrétnej roviny sociologického dokumentu o živote konkrétnych ľudí na konkrétnom mieste a v konkrétnej dobe v podtexte aj oveľa všeobecnejšiu rovinu úvah o životných hodnotách, medziľudských kontaktoch a vzťahoch ľudí a prostredí. V expresívne ladenom farebnom súbore Pohľady chorých (2001-2004), sugerujúcom pohľady na nemocničné prostredie očami pacienta spojil črty výtvarnej a dokumentárnej fotografie.
Za svoje fotografie získal ocenenia: 1997 – Nové mená PHP, Pražský dom fotografie, hlavná cena; 1997 – Czech Press Photo, Staromestská radnica, Praha – 3. cena v kategórii reportáž; 2001 – Talentium, České centrum fotografie, Praha – 1. cena v dokumentárnej časti súťaže; 2004 – Cena Jaromíra Funkeho, Pražský dom fotografie – 4. miesto.

Karel Tůma
Narodil sa 2. septembra 1975 v Prahe. Vyštudoval obchodnú akadémiu. Pracoval ako javištný technik vo Vinohradskom divadle, kde súbežne vznikal jeho prvý súbor Život sa žije a stráca na uliciach. Spracúva v ňom tému sociálne slabších, bezdomovcov, najrozličnejších postáv z pražských ulíc, narkomanov aj tých, čo im podávajú pomocnú ruku, streetworkerov. V roku 1998 bol prijatý na FAMU v Prahe. Jeho ďalšia veľká téma vyrastá z kontaktov a sympátií s niektorými ľavicovými hnutiami. Podporovaný spoluprácou s časopismi Mladý svět a Konfrontace pracuje na súbore Mladá alternatíva, kde hrajú najväčšiu rolu fotografie pouličných demonštrácií, vznikajúcich z najrozličnejších popudov. Záujem o mestské subkultúry, žijúce v meste v podstate ako jeho zajatci podnietil vznik makety knihy s názvom Po ôsmich rokoch slobody. Toto obdobie vrcholí reportážnym súborom zo septembrových udalostí pri zasadaní MMF a SB v roku 2000, nazvaným Praha pod heslom: Postavme sa proti MMF a SB. V tom istom roku získal cenu za najlepšiu čiernobielu fotografiu v súťaži PRAHA FOTOGRAFICKÁ so súbormi Život sa žije a stráca na uliciach, Pankáči a Praha pod heslom: Postavme sa proti MMF a SB. Dnes už vyše štyroch rokov spracúva tému rómskych osád na východnom Slovensku. Pri realizácii a najmä následnom uplatnení fotografií spolupracuje okrem iného s nadáciou Človek v tiesni. Píše: „Chcem, aby sa do mojich fotografií dostali každodenné problémy a čo najviac stránok života Cigánov v osadách, „života medzi“.“ S výberom fotografií z cyklu Medzisvety, zostavených pre kategóriu Každodenný život na CZECH PRESS PHOTO 2002 získal 1. cenu – Zlaté oko. Priebežne vznikajú aj fotografie z cyklu Praha na Prahu, Blízkosťou a dotykom, Amsterdam, Všetci sme pútnici. Tůma pracuje v tematických cykloch a k jednotlivým témam sa priebežne vracia. Venuje sa dlhodobým dokumentárnym projektom s výrazným sociálnym podtextom. V poslednom čase pracuje aj na téme Obsluha hore bez o pražských krčmách, v ktorých obsluhujú topless. V roku 2004 bol nominovaný na cenu Jaromíra Funkeho a umiestnil sa na treťom mieste. Získal grant Credit Suisse Masterclass pre mladých dokumentaristov a fotografov z krajín východnej Európy.

Matúš Zajac
Narodil sa 26. marca 1971 v Bratislave. Maturoval v roku 1991 na odbornej škole. V rokoch 1996-1997 študoval fotografiu na FAMU v Prahe, v rokoch 1997-2003 absolvoval magisterské štúdium na VŠVU v Bratislave. Pracoval ako fotograf v slobodnom povolaní, pričom spolupracoval a naďalej spolupracuje s rôznymi reklamnými agentúrami a hudobnými vydavateľstvami či časopismi. Od roku 2003 je fotografom Kancelárie Národnej rady SR v Bratislave.
Počas štúdia na FAMU pokračoval popri iných témach na svojom prvom dlhodobom projekte o hudobníkoch Jazz@Rock. Stretával sa s kapelami a ich členmi, fotografoval na koncertoch a zachytával bežný život hudobníkov. Na sociálnu tému sa začal koncentrovať až pri spolupráci s časopisom Štýl, pre ktorý vytváral reportáže zo života sociálne slabších vrstiev. Tak vzniká postupne jeho druhý súbor Slovensko, v ktorom neporovnáva kontrasty doby, ale hľadá pôvodný ľudský archetyp. Po príchode na VŠVU do ateliéru doc. Ľuba Stacha začal naplno rozvíjať svoje dokumentaristické cítenie v dlhodobých projektoch, z ktorých vyrástol aj jeho projekt Rómske portréty. Vo svojich fotografiách z rómskych osád v Bystranoch, Svinii a Dobrej vôli mu šlo nielen o humanistický prístup a empátiu k rómskej komunite, ale aj o výrazné výtvarné videnie. Jeho fotografie nekomentujú, ale nechávajú prehovoriť ľudí, tváre, gestá, svet, v ktorom žijú. Súborom Berlínske križovatky dokončil magisterské štúdium. Zaznamenal v ňom život imigrantov v Berlíne ako globálnom centre, pričom prvý raz si zvolil prácu s farbou, ktorú využil na prepojenie dokumentu s výtvarnými prvkami. Druhým dlhodobým projektom je súbor Podoby viery. Nezameriava sa v ňom na popis udalostí, skôr zachytáva emócie s psychologickým podtextom a významom viery v rozličných kultúrach.