Súčasné tanečné divadlo

FOTOFO
V Galérií Profil, Prepoštská 4,814 99 Bratislava
Otvorené : od 13,00 – 18,00 okrem pondelka.

Výstava potrvá od 4.12.2002 do 2.1.2003.

Súčasný tanec – progresívny umelecký žáner výstižne odráža ducha doby, jej zložitosť i krásu. V úsilí o vyjadrenie hľadá nové formy a významy, v protiklade s tradičnými postupmi.
Súčasný tanec, hoci čerpá z najstaršieho ľudského prejavu, patrí na Slovensku medzi najmladšie umelecké žánre. Nové podmienky na vznik a existenciu nezávislých tanečných zoskupení sa začali vytvárať po roku 1989. Dôležitým momentom bolo založenie odboru pedagogika moderného tanca na VŠMU. Potreba vzniku nových skupín a hľadanie možností profesionálnej realizácie viedla jeho absolventov k založeniu centra súčasného tanca – Asociácie súčasného tanca (1996). Hlavným cieľom prvého profesionálneho zoskupenia tanečníkov, choreografov, pedagógov a kritikov bolo vytvoriť profesionálne podmienky na rozvoj súčasného tanca, propagovať a prezentovať slovenský súčasný tanec doma i vo svete. Ďalším a jediným mimobratislavským centrom súčasného tanca na Slovensku je Štúdio tanca v Banskej Bystrici. Založila ho roku 1998 choreografka Zuzana Hájková, autorka väčšiny jeho produkcií. Zámerom štúdia je vytvárať v spolupráci so slovenskými choreografmi, hudobníkmi a výtvarníkmi pôvodné tanečné diela.
Bratislavské divadlo tanca, jediné súkromné tanečné teleso vzniklo roku 1997 a dodnes sa v ňom vystriedalo niekoľko špičkových tanečníkov zo Slovenska i Čiech. Repertoár divadla tvoria celovečerné projekty i kratšie práce slovenských a zahraničných choreografov (Ján Ďurovčík, Šárka Ondrišová, Peter Mika, Ján Kodet, Bill Young, Daniel Ezralow a ďalší).
Stopy mnohých osobností súčasného tanca vedú do Tanečného divadla Bralen – najstaršieho súboru moderného tanca na Slovensku, ktoré dodnes zostáva liahňou tanečných i choreografických talentov.
Výstava Súčasné tanečné divadlo zachytáva dynamické obdobie posledných desiatich rokov, plné progresívnych, invenčných projektov, ktoré sa udiali v troch spomínaných centrách súčasného tanca. Predstavia sa na nej slovenskí fotografi: Ctibor Bachratý, Peter Brenkus, Ján Kozelnický, Jozef Lomnický a René Miko.

Eva Gajdošová, Divadelný ústav Bratislava



CTIBOR BACHRATÝ
1955, Cífer

„Tanec je jedným z najúžasnejších prejavov života.“

Divadelnej fotografii sa venuje od roku 1991. Témou jeho fotografií je najmä divadlo a tanec v čo najväčšej žánrovej šírke. Z výstav: Dom kultúry, Pezinok – Hot jazz duel festival (1994), Trenčianske Teplice – ART film festival 1997, Divadelná Nitra 1999 a 2001, Divadelný portrét – Galéria M. Bazovského, Trenčín 1999, Festival Pohoda, Trenčín 2000 a 2001, Salón divadelnej fotografie – galéria Profil, Bratislava 1999, Dom slovenskej kultúry – Praha 2000, Divadlo divadla – galéria Profil 2001 a ďalšie.
Pravidelne spolupracuje s bratislavskými divadlami: Aréna, Balet SND, Nová scéna, Stoka, GunaGU, Radošinské naivné divadlo, Bratislavské divadlo tanca, s Divadlom A. Bagara v Nitre a s Divadlom Jonáša Záborského v Prešove.

 

PETER BRENKUS
1961, Bratislava

„Tanec je jedno z najkrajších a zároveň najprchavejších umení tohto sveta. Nijaké obrazové médium nedokáže zachytiť tú neopakovateľnú atmosféru, keď na fantastickú choreografiu a úžasnú hudbu tancujú nádherní ľudia. Mojou celoživotnou výzvou je pokúsiť sa aspoň časť tejto atmosféry zachytiť na fotografii.“

Absolvoval štúdium na VŠE v Bratislave. V rokoch 1989 až 1992 pracoval ako fotoreportér Tlačovej agentúry SR. Od roku 1992 pracuje ako fotograf v slobodnom povolaní. V rokoch 1993 až 2000 pôsobil ako oficiálny fotograf prezidentov SR Michala Kováča a Rudolfa Schustera. Dlhodobo sa venuje fotografickým cyklom: cirkev na Slovensku, Cigáni, ľudový tanec, balet, moderný tanec, nacionalizmus na Slovensku. Vystavoval vo viacerých slovenských mestách, vo Viedni i v Grazi. Je spoluautorom knižných publikácií Danubius Magnus, Občan a demokracia, Dunajské pohľadnice I. a II., Lúčnica – 50 rokov krásy a Lúčnica môj život. Roku 2000 vyhral v súťaži Czech Press Photo 1. cenu – Zlaté oko v kategórii Ľudia, o ktorých sa hovorí a 3. cenu v kategórii Aktualita.


JÁN KOZELNICKÝ
1979, Banská Bystrica

„Keď fotografujem tanečníkov, mám pocit, že tancujem s nimi.“

Ján Kozelnický vyštudoval Strednú priemyslová školu Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, odbor Technickoinformatické služby.
Záľuba v športoch, najmä v lyžovaní a turistike, ho priviedla do priameho kontaktu s prírodou. V úsilí zachytiť okamihy v prírode za-čal fotografovať. Do fotografovania ho zasvätil otec, ktorý sa tejto záľube venuje už dvadsať rokov. Od roku 2000, keď začal pracovať v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici, je jedinou témou jeho fotografií tanec.

 

JOZEF LOMNICKÝ
1961, Handlová

„Mám rád inscenovanú fotografiu. Telo v pohybe je ideálnym objektom takejto fotografie. Odkedy sa v Banskej Bystrici úspešne rozvíja súčasný tanec, zameriavam sa vo svojej tvorbe na zvečnenie jeho atmosféry.“

Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave. Fotografovaním sa zaoberá od strednej školy. Od roku 1990 sa venuje profesionálnemu fotografovaniu v rôznych oblastiach (reklamná fotografia, módna fotografia, divadelná fotografia, portrétová fotografia, reportážna fotografia, fotografia pre kalendáre). Ako hlavný fotograf spolupracoval pri vydaní štyroch kníh. Roku 1991 mal samostatné výstavy v Brezne a Banskej Bystrici na tému akty.
V súčasnosti sa venuje viacerým témam, najmä taneč-nej fotografii. Roku 2001 mal v Banskej Bystrici samostatnú výstavu s názvom Súčasný tanec a roku 2002 pripravuje samostatné výstavy na tému tanec, pohyb.

 

RENÉ MIKO
1964, Bojnice

Po absolvovaní gymnázia vystriedal približne pätnásť zamestnaní. Koncom osemdesiatych rokov objavil svet fotografie. Od roku 1990 pôsobil ako fotograf v krajskom denníku Smer v Banskej Bystrici. Od roku 1996 je fotografom v slobodnom povolaní. Okrem dokumentárnej a reportážnej fotografie pravidelne fotografuje pred-stavenia Štúdia tanca v Banskej Bystrici, bratislavskej skupiny Artyci a ďalšie tanečné a divadelné projekty.Žije a pracuje v Banskej Bystrici.