|
FILMOVÝ PLAGÁT
V bývalom Československu bola od roku 1966 najprestížnejšou udalosťou pre grafických dizajnérov výstava aktuálnej svetovej tvorby na Brnenskom bienále. To bola zároveň plocha pre prezentáciu domácej tvorby a jej porovnanie s medzinárodným vývinom plagátu. Z domácej produkcie na Bienále väčšinou vynikali kultúrne plagáty. Divadelný, výstavný a filmový plagát, ktoré postupne vyrovnávali krok s európskym prostredím. Výrazným a odborníkmi často vyzdvihovaným fenoménom, aj v tejto medzinárodnej konkurencii, sa stal v 60. rokoch práve český filmový plagát. Je to teda logicky i obdobie, ktorému venuje výstava najširšiu pozornosť. Podobná situácia sa už nezopakovala. Výraznejšie sa tvorcovia vo svetovej konkurencii prejavili až koncom 90. rokov, ktoré tvoria popri menšej kolekcii plagátov zo 70. rokov tretie ťažiskové obdobie výstavy. Výber je však limitovaný i rozsahom, zastúpením a kvalitou archívnej zbierky, ktorú spravuje a uchováva vo svojom majetku Slovenský filmový ústav v Bratislave. Pre český filmový plagát je charakteristické nadväzovanie na tradície položené garfickým dizajnom a typografiou medzivojnovej avantgardy, ktorá v každom ohľade začala pioniersky objavovať možnosti fotografie v dizajne. Silná kubistická, konštruktivistická a najmä surrealistická tradícia je čitateľná i pri premene výrazových prostriedkov v plagáte 60. a začiatku 70. rokov, cez prizmu pop artu, op artu, informálnych abstrakcií, či novej figurácie. Citácia, koláž, montáž, manipulácia, simulácia a intermedialita zostali nosnými významovými i skladobnými princípmi českého filmového plagátu až do súčasnosti. O tom je i výber plagátov. Dagmar Poláčková |