Mestské kultúrne stredisko a spoločnosť FOTOFO
si Vás dovoľujú pozvať na otvorenie výstavy fotografií:
Martin Kollár - Európa
FOTOFO
Galéria Profil,
Prepoštská 4,
Bratislava
Výstava potrvá do 1 novembra 2000.
Otvorené denne (okrem pondelka) od 13.00 do 18.00 hod.
Martin
Kollár - Európa
Martin Kollár skúma európskeho človeka. Cestuje po miestach jeho výskytu a zaznamenáva
jeho prirodzené správanie, jeho okolie a ich vzájomné spojenie. Prináša svedectvá o
živote a vzťahoch na konkrétnych miestach. "Jeho" človek je anonymný,
vylezený zo svojej ulity kontrolovaného správania sa, svojho pracovného alebo oficiálneho
spôsobu života. Je to bežný konzument, ktorý sa vydal za svojou túžbou. Zahadzuje
konvencie, oblečie si pohodlný odev a vyráža na miesta o ktorých ma predstavu že sú
"jeho" miestom. A práve iba prostredie v ktorom ho nachádzame, je spoznateľné
- určujúce rámec výjavu. Takto sa ocitá víkendujúca rodinka pri atómovej elektrárni,
motorkári s prilbami na hlavách na výstupe v Alpách, mamičky s deťmi pri strašidelnej
dráhe, či unavení turisti v upršanom meste.
Zvláštnou súhrou Kollárových schopností sa pred ním odohrávajú výjavy, ktoré sa
definovaním pomocou fotoaparátu neskôr ukážu ako novozachytená realita. Odhaľujú
Teatrum Mundi každého z nás. To, čím nás tieto fotografie stále a stále prekvapujú,
je ich viacplánovosť ktorá nás núti na všetkých fotografiách po rozpoznaní hlavného
motívu, najprv hľadať detaily na prvý pohľad neviditeľné a neskôr nás zákonite
po príklade Boscha či Brueghela postavia pred otázku významu a symbolu.
Jeho fotografie nie sú zápiskami z náhodných ciest, jeho prima causa je priniesť
svedectvo o súčasnej spoločensky, kultúrne i nacionálne sa meniacej Európe. Jeho pohľad
sa však vyhýba konfliktným - žurnalisticky zaujímavým témam, svoj názor vyjadruje
prostredníctvom bežného človeka v bežnom prostredí. Vecí, ktoré sa okolo neho
menia nie je veľa, predsa však prerážajú na povrch v spomínaných detailoch.
Multietnická Paríž, protikladná panoráma krajiny, priemyselný turizmus, šíriaci sa
amerikanizmus - skutočnosti, ktoré najviac ovplyvňujú myslenie strednej triedy - ktorá
následne ovplyvňuje ráz života a krajiny. Kollár hovorí, že bežní ľudia sú všade
rovnakí, majú rovnaké nedostatky a rovnaké problémy - umyť sa musí rovnako Trabant
ako Porsche, čas voľna treba využiť, či prší alebo svieti slnko, bežná myseľ
prichádza s bežnými nápadmi...
Martin Kollár rozohráva príbeh síce formálne staticky (fotografia) ale obsahovo je
plným kinematografickým rozprávaním o situácii na tvári miesta. Jeho profesionálne
filmárske školenie sa nezapriera ani vo fotografickom zázname. Používa výhradne na
šírku orientované fotografie v plnom výreze políčka a nepripúšťa akékoľvek výrezy
a zmeny. Podobne ako ďaľší slovenskí fotografi - Andrej Bán, Pavol Breier, Jozef
Ondzík, … patrí k výrazným talentom výhradne dokumentárnej fotografie s hlbokou výpoveďou
a osobnou zainteresovanosťou k človeku. Je fotografom dokumentujúcim život bez ďaľších
postranných úmyslov. Nezneužíva výraz človeka, no s krutou presnosťou ho prezentuje
nie ako osobu ale ako spoločenskú vrstvu - skupinu a štýl. Fotografuje výhradne
farebne a na bežné fotografické materiály. Vzniknutým snímkam sa však napriek dôrazu
na ich obsah dostáva aj plnohodnotná vizuálna skladba. V jeho štýle komponovania je
viditeľný prvok znalosti súčasnej mladej fotografie idúcej po ceste dynamického a
plne naratívneho obrazu.
Pri bližšom pohľade na dianie na fotografiách je zrejmé, že Martin Kollár nie je
iba zaznamenávateľom situácií okolo seba. Máme pocit, že scény okolo neho sa intuitívne
kopia, sú ním priťahované akýmisi neviditeľnými magnetickými siločiarami - aby
ich on vo svojom dokonalom a prchavo krátkom okamihu mohol zaznamenať. Starček na pláži
je spolu s traktorom statickým pandantom pohybu dovolenkárov, psík svojím zmrazeným výskokom
narúša plynulú prechádzku rodinky v husom pochode, chobotnice v rukách potápača majú
svojho nonšalantného okoloidúceho. Postavy na obraze sú prepojené pohľadmi, gestami
a významom v takej intenzívnej forme, až sa zdá že žijú svojm vlastným životom,
ktorý my - pozorovatelia môžeme s úsmevom pozorovať, "čítať" a chápať.
Autor si svoju fotografickú prácu rozdelil do dvoch cyklov: ľudia v západnej Európe,
a ľudia vo východnej Európe. Sú záznamom dvoch rozličných spôsobov života:
zjednocujúceho sa západu a roztriešteného východu, ktorý by sa však na druhej
strane tiež chcel stať západom. Kollár si uvedomil túto európsku polaritu a tak pôvodne
jeden cyklus rozdelil do dvoch samostatných prvkov. A tento prvý - jednu tvár Európy,
nám svojím prostredníctvom ponúka spoznať. Nenechajme sa však zlákať iba vizuálnou
dynamikou Kollárových scén, podľahnime radšej bohatosti obsahu a hĺbke jeho dosahov.
Vydajme sa do Európy - do jednej jej podoby, zatiaľ na skúšku a neskôr možno...
Richard Friedmann
 |
 |
 |