Viliam Malík a Bratislava

FOTOFO
V Galérií Profil, Prepoštská 4,814 99 Bratislava
Otvorené : od 13,00 – 18,00 okrem pondeľka

Fotografovanie Viliama Malíka je tesne späté s Bratislavou a to vo viacerých ohľadoch. V prvom rade je bratislavským rodákom. Je jedným z mála významných slovenských fotografov z obdobia klasickej moderny, ktorí pochádzajú priamo z Bratislavy a Bratislava, teda výzor mesta a život v meste sa stal jednou z jeho hlavných tém. Dokonca sa dá hovoriť o téme celoživotnej, napriek tomu, že už vyše polstoročie vo svojom rodnom meste nežije. Aj preto ťažisková časť súboru o Bratislave vznikla ešte do polovice štyridsiatych rokov 20. storočia. Lenže Viliam Malík kontakt s mestom nikdy celkom neprerušil – nielen rodinné, ale aj fotografické záujmy ho sem často privádzajú a preto fotografuje v Bratislave dodnes. Postupne tak vznikol fotografický súbor od jedného autora, ktorý je sám o sebe raritou. Bratislava sa v ňom objavuje ako téma s variáciami, presahujúcimi dve tretiny storočia. Je to taký dlhý časový úsek, ako panovanie Františka Jozefa I. Aj keby išlo len o snímky čisto dokumentárne, predstavovali by mimoriadnu hodnotu.
Malík počas mnohých desaťročí fotografoval v Bratislave miesta a situácie, ktoré fotografovali mnohí pred ním aj po ňom, ale aj také, ktoré si všimol málokto alebo vôbec nikto. Jeho fotografická všestrannosť bola pri takto chápanej téme veľkou výhodou. Malík totiž vedel fotografovať mestské celky aj ich detaily, celistvé stavby, aj ich fotograficky príťažlivé časti. V 30. a 40. rokoch patril medzi najvýznamnejších fotografov architektúry nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku. Pri snímaní stavieb vedel totiž uplatniť, niekedy aj razantne, obrazové princípy modernej fotografie, zároveň ale dokázal rešpektovať špecifickú povahu predmetu fotografovania. Preto sa jeho snímky dodnes využívajú ako ilustračný sprievod historických statí o modernej architektúre.
Viliam Malík však nefotografoval len architektúru. Ako sociálne orientovaného fotografa a jedného z prvých fotožurnalistov na Slovensku ho prinajmenšom rovnako zaujímal aj život v meste. V jeho či už sociálnokritických, alebo čisto žánrových fotografiách hralo prostredie mesta významnú úlohu. Autor tak Bratislavu sníma akoby z rôznych perspektív – počnúc scudzujúcim modernistickým odstupom až po nájazd na detail, na dýchajúcu pokožku mesta. Jeho osobitná pozornosť patrila postavám, žijúcim na periférii spoločnosti a pri opätovných návratoch na tie isté miesta po odstupe desaťročí sa niekedy stalo, že tam znovu našiel žobráka, ale už novej generácie. Tak vznikla idea tejto výstavy – ukázať nielen už neexistujúcu Bratislavu, ale porovnať to neexistujúce s existujúcim, nielen v architektúre, ale v samotnom živote mesta.

Aurel Hrabušický