|
Steny sú posiaté jamkami po guľkách, zatiaľ čo zbytky
do vzduchu vyhodenej mešity slúžia ako sklad dreva. Malý chlapec sa zastaví a pozerá oboma smermi ulice, priblíži sa, ale vzápätí sa obráti a odchádza. Po niekoľkých krokoch znovu sa otočí, vráti sa a povie: „Každý tu vie, čo sa stalo Moslimom. Všetci vedia o masovej vražde, ale nikto neznesie s tým žiť.“ Nato rýchlo odchádza a mizne za rohom. Prestávka v zabíjaní a stiahnutie sa médií neznamená, že vojna na Balkáne skončila. Kniha Jensa Olofa Lastheina sa zaoberá každodenným životom v tieni vojny. V prestávkach ostreľovania, po etnickej čistke alebo pred tým, ako zaznie výstreľ. Jesper Lindau Môj otec mal tri roky, keď nacisti okupovali Dánsko v r. 1940. Keď mu bolo osem, začala úžasná obnova Európy. Boli to tie fotografie a rozprávania, čo mi poslúžili ako vstup do toho obdobia. Magdu som stretol v Sarajeve, na jar 1996. Práve podpísali Daytonskú dohodu a vojna v Bosne skončila. Magda žila vo svojom byte počas celej vojny, aj keď to bola doslovne frontová línia. Magda mi porozprávala o jednom nemeckom diplomatovi, ktorého nedávno stretla na večierku. Žoviálne sa rozlúčil slovami „Uvidíme sa v nasledujúcej vojne“. Na čo ona odpovedala, „Hej, možno vo vašej krajine“. Počas môjho putovania po niekdajšej Juhoslávii som mohol nazrieť do reality vojny a jej následkov. Neochota obklopujúceho sveta zainteresovať sa, mi pomohla uvedomiť si, že to všetka sa môže zopakovať. Jens Olof Lasthein Jens Olof Lasthein sa narodil v r. 1964, vyrástol v Dánsku a teraz žije v Štokholme, Švédsko.Pracuje ako nezávislý fotograf a je spojený s archívom Mira Pictures. Mal výstavy vo Švédsku, Dánsku a v Taliansku. |