FOTOFO
V Galérií Profil, Prepoštská 4,814 99 Bratislava

Otvorené : od 13,00 – 18,00 okrem pondeľka

Miro Gregor má niečo spoločné s Bill Brandtom. Táto podobnosť však
znamená u neho aj odlišnosť; zatiaľ čo prvý sa zaujíma o tvar, ktorý
vidí v maximálnej plasticite, druhý sleduje líniu a plochy. Prvý je vo
svojom videní sochárom, druhý grafikom. Prvý dbá o redukciu tretieho rozmeru
na dvojrozmernosť fotografického papiera, druhý hľadá túto dvojrozmernosť už
v samotnej realite. Rozdielnosť týchto postupov je teda očividná už na prvý
pohľad: Brandt dbá na maximálnu modeláciu, zatiaľ čo Gregor na maximálnu
plošnosť. Ale obom ide o to isté: ich záujem sa sústreďuje na pratvar a
jednotu reality. Obaja si pre svoje dôkazy vybrali zo skutočnosti odveký
motív: ženské telo.
   Gregor používa ostré svetlo a ženské tvary sa mu redukujú na čiernu a
bielu. Len málokedy medzi týmito pólmi u neho jestvujú medzi stupne a len
celkom výnimočne ho zaujme tretí rozmer. Avšak obrysové línie, medze
vlastného a vrhnutého tieňa sa vinú povrchom jeho fotografií s takou
samozrejmosťou, s akou more vytvára profily skál a brehov. A ešte navyše:
fotograf, ktorý má nesporný zmysel pre výtvarný poriadok plochy, krúti
svojimi obrysovými líniami po ploche fotografického papiera a dopracúva sa
takého zjednodušenia a skratky, že možno pri jeho fotografiách tiež hovoriť
o línii symbolizujúcej prírodné procesy. Avšak táto symbolizujúca vlastnosť
jeho ostro vyhraničeného čiernobieleho sveta nie je svojim výtvarným poňatím
meditáciou nad čiastkovými alebo vzájomne izolovanými procesmi (resp.
izolovane videnými), ale zasa nad totalitou reality. Hlavnú zásluhu na tom
má monumentálnosť Gregorovho videnia, ktorá tkvie vo veľkolepej koncepcii,
potlačujúcej ten druh detailu, ktorý býva zvyškom malorysého naturalizmu.

                           VÁCLAV ZYKMUND

(Fotografické akty Mira Gregora. Výtvarníctvo, fotografia, film č.4/1967, Bratislava)