FOTOFO
Galéria Profil,
Prepoštská 4,
Bratislava
Vernisáž výstavy sa uskutoční 3. mája 2000 o 17.00 hod.
v Galérii fotografie Profil, Prepoštská 4, Bratislava
Výstava potrvá do 6. júna 2000.
Otvorené denne (okrem pondelka) od 13.00 do 18.00 hod.
Výstava „Umelecká fotografia 1900“ prezentuje diela viacerých medzinárodne známych umeleckých fotografov, ktorí svoje diela v období rokov 1890 až 1918 tvorili metódou tzv. gumotlače. Okolo roku 1895 objavili dvaja Francúzi Robert Demachy (1895-1938) a Joachim Constant Puyo (1857-1933), hlavní predstavitelia parížskeho fotoklubu, jednovrstvovú gumotlač ako prostriedok pre svoje fotografie.
Gumotlač sa zaobišla bez podielu striebra vo fotografickom papieri, ktorý sa dovtedy bežne používal.
Heinrich Kühn (1866-1944) a jeho priatelia Hans Watzek (1849-1903)a Hugo Henneberg (1863-1918), ktorí sa nazvali „Trojlístok“, prevzali túto techniku a rozvinuli ju do metódy viacnásobnej gumotlače, ktorá umožňuje oddeľovanie tónov obrazu.
Z experimentov s monoklovou šošovkou vznikla neskôr konštrukcia „Imagon“, objektívu, ktorý sa dnes opäť teší veľkej obľube. Okolo Kühna sa zoskupuje „Viedenská škola“, ktorá v roku 1896 po prvý raz vystavovala chrómové gumotlače na medzinárodnej výstave amatérskej fotografie v Berlíne. Od tohto obdobia sa metóda gumotlače stala preferovaným obrazovým prostriedkom umeleckých fotografov.
Umelecká fotografia Nemcov a Rakúšanov ako aj ich priateľov vo Francúzsku, Veľkej Británii, Belgicku, USA a v iných krajinách je úzko spojená s cieľmi Jugendstilu a Art Nouveau „nachádzať radikálne nové formy pre celé prostredie, vytvárané pre súčasníkov“ (Ahlers-Hestermann). Je to pragramatická fotografia, ktorá vznikla z nechute ku komerčnej ateliérovej fotografii. Jedným z jej protagonistov je Alfred Lichtwark (1852-1914), riaditeľ Kunstahalle Hamburg. Tento upozorňuje amatérskych fotografov na vlastné okolie, na prírodu. Je prvým kunsthistorikom, ktorý berie fotografiu vážne, prvý im dáva slovom i písmom program, v ktorom je rešpekt pred prirodzenosťou človeka na prvom mieste, je prvým riaditeľom múzea, ktorý otvára svoje priestory fotografii.
V roku 1893 sa uskutočňuje v Kunsthalle Hamburg inventarizácia „umenia amatérskej fotografie kvitnúcej v ústraní“, ktorá verejnosti predstavuje 6000 snímkov 458 autorov z celého sveta.
Jej organizátorom je obchodník Ernst Wilhelm Juhl (1850-1915), jeho nástrojom „Spoločnosť na podporu amatérskej fotografie“. Juhl sa naplno venuje fotografii, a to nie ako realizátor, ale ako mentor. Do roku 1903 usporiadal desať „Medzinárodných výročných výstav umeleckej fotografie“, ktoré sa stali centrom piktorialistov. Hamburgským amatérom Theodorovi (1868-1943) a Oskarovi (1871-1937) Hofmeisterovcom poskytol možnosť vyvíjať v rámci svojej spoločnosti individuálny štýl, ktorý z nich urobil vedúce osobnosti „Hamburgskej školy“. Juhl navštevoval výstavy v Európe, priatelil sa s vedúcimi umeleckými fotografmi, podával o nich správy, vydával zborníky heliogravúr podľa gumotlače, zbieral predovšetkým originály a obrazové publikácie, bez ktorých by naše poznatky o umeleckej fotografii boli podstatne chudobnejšie. Nakoniec, veď ho i nazývajú „otcom umeleckej fotografie“.
Fotokluby, ktoré vznikajú v metropolách Európy, sa vyskytujú v najlepších spoločenských kruhoch. Fotografovať „novým štýlom“ je určitým spôsobom spoločenská povinnosť, pretože sa tým vyjadruje podiel na úsilí o súčasnosť, ktoré zasiahlo všetky druhy umenia. Novinkou je absolútna obraznosť. Podstatným nie je obsah, ale krása stvárnenia a „toaleta“ (Lichtwark).
Koniec prvej svetovej vojny predznamenal svojou zmenou prekonaných spoločenských predstáv aj koniec tohto druhu umeleckej fotografie.
Naša výstava prezentuje niekoľko najdôležitejších umeleckých fotografov tohto obdobia. K dispozícii ju poskytol IFA (inštitút pre zahraničné vzťahy) v Stutgarte.
