O autorovej tvorbe.„Fero Tomík patrí k tým, ktorým odbornosť nezúžila pohľad, neurobila z nich špecialistov, nezatienila pôvodného človeka. Je sám sebou a predsa nie sám, lebo svet je mu gombička a všetci ľudia bez pátosu bratia. Fotografuje ani nie tak prístrojom, ale očami, ktorými vrýva obrázky do svetlocitlivej pamäti.
Žije svoje
sviatočné a všedné okamihy, neprikrášlené a predsa plné pohody, plné vedomia
ľudskej spolupatričnosti a úcty k životu."
„Staré fotografické desky či atelierové fotografie s převážně banálními
náměty slavnostně naaranžovaných svateb a skupin rodinných portrétů,
interpertuje do nové výtvarné polohy. Záměrne popírá původní, ryze
subjektivní a individuální výsek ze životní pouti anonymních lidí, zachycený
většinou anonymním fotografem. Formou destrukce, překrývání či retuše
redukuje námět na několik nejvýraznejších prvků, které povyšuje na znak či
symbol dávno zapomenuté události. Právě ztrátou původní subjektivity a
intimity běžného motivu objektivizuje znak. Tomíkova interpretace tak mění
výpověď o člověku na výpověď o lidech.“
Fero Tomík – fotografia. Divadlo hudby, Olomouc, 1986 „Tomíkovi nejde len o sprístupnenie predchádzajúcej doby alebo prekonanie časových dejov, ale o konfrontáciu dvoch výsledných momentov a postupov, využívajúc pritom fotografické a technické možnosti. Zámerným prekrývaním, vrstvením a štrukturalizáciou interpretuje prvotnú predlohu do iných, znakovo-symbolických súvislostí. Jednotlivé štrukturálne vrstvy sa navzájom prestupujú a popierajú, avšak na základe vzájomnej harmónie a zámeru. Oproti „hotovým“, pôvodným kompozíciám, dostáva obraz výtvarným zásahom nový kompozičný rozvrh s odlišným významovým i obsahovým posolstvom. Práve formálna stránka kompozícií zvýrazňuje poéziu dejovej osnovy, syntézu prítomnosti a minulosti. Interpretácie dobových „ustrojených“ záberov v Tomíkovom umeleckom preograme sú dôkazom citlivého a kultivovaného prístupu autora, ktorý hľadá tvorivý impulz novej výpovede o človeku v plynutí času.“ Jana Demová, zo spoločnej výstavy F. Tomíka a Katky Zavarskej v Bratislave 1990
Fero Tomík sa narodil 16.11.1941 v Skalici na Slovensku. V roku 1969 absolvoval na Akadémii Múzickým umení, Filmovej fakulte v Prahe, odbor filmový a televízny kameraman u prof. Jána Šmoka. Fotografuje a publikuje svoje práce od roku 1960. Venuje sa reportážnej, dokumentárnej a výtvarnej fotografii. V rokoch 1970-72 natočil ako kameraman pre televíziu v Krátkom filme Praha sedemdielny seriál “Jazzový herbár” /námet a scenár Luděk Hulan, réžia Milan Peer/. V týchto rokoch a neskôr, vytvoril niekoľko audiovizuálnych programov pre rôzne inštitúcie, aj ako voľnú tvorbu /realizoval tiež niekoľko monumentálnych prác v architektúre – Banská Bystrica, Zvolen/. Od roku 1974 do roku 1992 učil fotografiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave, v rokoch 1976-92 viedol fotografické oddelenie. Od roku 1992 prednáša fotografiu až doteraz na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, Katedre výtvarnej výchovy v Bratislave. V roku 1997 bol pri zakladaní Katedry audiovizuálnych médií Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde doteraz externe pôsobí. Aktívne pracuje v oblasti amatérskej fotografie skoro tridsať rokov ako lektor, člen porôt, vedúci workshopov, metodik, kurátor a organizátor podujatí. Ako kurátor realizoval desiatky profilových, kolektívnych výstav profesionálnych fotografov. Publikuje v odbornej i dennej tlači, realizoval ako spoluautor skriptá o fotografii, spolupracuje s Encyklopedickým ústavom Slovenskej akadémie vied, pri vydávaní encyklopédií. Je od založenie nadácie FOTOFO jej spolupracovníkom a spoluorganizátorom Mesiaca fotografie. Je členom Slovenskej výtvarnej únie, podpredsedom Slovenského národného komitétu FIAP-u v Bratislave. Žije a pracuje v Bratislave a Skalici na Slovensku. |