Mestské kultúrne stredisko a spoločnosť FOTOFO
si Vás dovoľujú pozvať na otvorenie výstavy fotografií:
PETR
WEIGL - PORTRÉTY
FOTOFO
Galéria Profil,
Prepoštská 4,
Bratislava
Výstava potrvá do 1 októbra 2000.
Otvorené denne (okrem pondelka) od 13.00 do 18.00 hod.
Petr Weigl - PORTRÉTY
Pri pohľade na jednu z portrétnych fotografií mladého pražského fotografa Petra Weigla sa nám ponúka otázka: „V čom spočíva ´okúňovitosť´ Muža s rybou?"
V celej sérii inscenovaných čierno-bielych portrétov rozohráva autor akúsi prazvláštnu hru medzi objektom a jeho rekvizitou. Na fotografiách vystupujú vyhranené typy ľudí v konfrontácii s predmetmi, rastlinami alebo živočíchmi opatrenými istou mytologickou, biblickou či ľudovou symbolikou (kalich a chlieb, makovice, papradie, svätojánske mušky, slimáky, hady, ryba, pavúk...). Autor stavia postavu pred jej rekvizitu a čaká, čo sa bude diať.
Vizuálna príťažlivosť a významová nabitosť predmetov, ako aj aktivita či pasivita snímaných živočíchov, pomáha vytvárať medzi rekvizitou a portrétovaným jednoznačné či viacznačné vzťahy. Nečakané situácie, do ktorých sú účastníci hry fotografom vťahovaní, v nich vyvolávajú najrôznejšie typy reakcií. Flegmatické odovzdanie sa slimákom lezúcim po nahom tele, znepokojujúcu rozkoš z prítomnosti pavúka na líci, či chladnú pripravenosť zhltnúť sústo hadíkov navinutých na vidličke. Autor necháva komponenty obrazu navzájom na seba reagovať až do postupného vyčerpania všetkých možných variácií vzťahov medzi nimi.
Zdá sa, akoby sa model skutočne prejavil až v nepravdepodobnej póze, ktorá sa mu po hodinách vypätia v ateliéri stala zvláštne naturálnou. Pridaním atribútu akoby sa portrétovaný pred objektívom identifikoval s istou predlohou - matne tušenou a obojstranne vycítenou. Výsledná fotografia tak osciluje medzi zachytením krehkej autenticity práve nadobudnutého vzťahu a akejsi osudovej súnáležitosti modelu a jeho rekvizity. Weigl nevytvoril portrét ženy s obetnými darmi, ženy s ópiovou kašou, muža so slimákmi. Sú to portréty bázne, pahltnosti a odovzdanosti. Charakteristická pre Weiglovu tvorbu je tiež hra s nejednoznačným, využívajúca princíp zámeny. Vyleštené korálky pospájané na stole neviditeľnou nitkou sa po istom čase premenia na čerstvo umyté čerešne a prasklina na fotografii ženskej tváre sa vzápätí zmení na nohatého pavúka.
Inou polohou Weiglovej tvorby je vytváranie plochých - rastlinných, predmetných a živočíšnych - zátiší, kde dôležitosť kompozičných vzťahov v rámci výstavby obrazu prevažuje nad dôležitosťou vzťahov sémantických. Raster dvojíc oproti sebe ležiacich bledých rybičiek na zmrznutej tmavej pôde, častujúcich sa „studenými malinkými polibkami“, pripomína kardiogram, či zápis v Morseovej abecede. Fotografiami pahýľov rúk obalených v igelite, vyčnievajúcich zo spodného okraja fotografie ako stopky jabĺk, či krivky letiacich múch, pripomínajúcej manéver leteckých akrobatov, nám Weigl ponúka „výrezy“ zo skutočnosti v utajených formách. Ruší väzby na pôvodné prostredia, úmyselne znejasňuje meradlo a tým aj hranicu medzi mikro a makro svetom. Sme zneistení.
V prísnej čistote čiernobielych fotografií, pomocou optického zveličenia textúry povrchu objektov, sa autorovi podarilo navodiť istú predstavu „farebnosťi“ – spektra chutí, vôní a hmatových zážitkov. Chladné lesky rýb, hadov a slimačích ulít, vyblýskaná sladkosť čiernych čerešní, alebo ligot pokožky zvhlčenej potom či vonnou masťou, vystupujú v kontraste s drsnosťou drevenej dosky v popredí a neurčitou matnosťou a zrnitosťou pozadia. Výsledný účinok Weiglových fotografií spočíva v jeho schopnosti ďalej nepridávať.
Lucia Lendelová
