Vlado Eliáš

Narodil sa 7. apríla 1972 v Košiciach. V rokoch 1986-1990 študoval fotografiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, následne na FAMU v Prahe (1991-1993). Zúčastnil sa niekoľkých skupinových výstav v Prahe, Liberci, Poprade, Kežmarku a Košiciach. Individuálne vystavoval v kníhkupectve ALTER EGO v Kežmarku (1994). V súčasnosti sa venuje voľnej fotografickej tvorbe, manipulovanej a digitálnej fotografii. Žije v Košiciach, kde pracuje v oblasti reklamy.

 

Viktor Kopasz

Narodil sa 4. decembra 1973 v Kráľovskom Chlmci. V r. 1988-1992 študoval fotografiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, v r. 1992-1997 na katedre fotografie FAMU v Prahe. R. 1997 absolvoval stáž na Middlesex University v Londýne. Zúčastnil sa kolektívnych výstav v Prahe, Košiciach, Bratislave, Kežmarku, Ljubljane (Slovinsko), Helsinkách (Fínsko), vo Wroclawe, Krakowe (Poľsko), Banja Luka (Bosna) a Veimare (Nemecko). Samostatne vystavoval v Kráľovskom Chlmci (1991, 1994), Prahe (1993, 1995), Liberci (1993, 1998), Olomouci (1995), v Kežmarku (1997).

 

Jana Szcsová

Narodila sa 3. marca 1968 v Košiciach. V r. 1982-1986 študovala grafiku na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, v rokoch 1989-1996 fotografiu na FAMU v Prahe. Zúčastnila sa niekoľkých skupinových výstav v Prahe a Košiciach, samostatne vystavovala v Prahe (1992, 1993, 1994, 1996) a Kežmarku (1996) V súčasnosti žije v Košiciach, kde pôsobí ako pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva a venuje sa voľnej fotografickej tvorbe.

 

Digitálne fragmenty – zjednodušené obrazy

Eliáš sa v začiatkoch tvorby venoval zátišiam, ktoré skladal z rôznych predmetov. Nasledovala séria FOTOGRAMOV: predmety, predtým komponované v zátišiach, začal prosto ukladať na papier. Pri čistej technike fotogramov však nezostal – do obrazu začal prikladať kontaktnú kópiu negatívov, ktorú dopĺňal odtlačkami predmetov. Následný vývoj smerom k počítačom bol logický – súvisel s chuťou experimentovať. „Predmety kladiem, podobne ako pri fotogramoch, priamo na skener a následne ich upravujem. Jednoduchosť fotografií vyplýva z môjho záujmu o čistotu tvaru – mnohé fragmenty sú expresívnejšie v jednoduchej podobe. FRAGMENTY sú vlastne útržkami predmetov, ktoré strácajú svoj pôvodný tvar. Väčšinou recyklujem veci použité, nájdené – sami osebe niesú zachované v pôvodnom, čistom tvare. V predchádzajúcich cykloch som skladal viacej obrazov, ktoré boli expresívne a vzájomne na seba nadväzovali. Mám pocit, že obrazy vytváram rovnako ako pri čistej forme fotografie – bez ohľadu na to, že ich manipulujem v počítači. Keby som predmety fotil, prevdepodobne by kompozične vyzerali úplne rovnako – a tiež by som ich koloroval. Skener pre mňa funguje rovnako ako fotoaparát.“

 

„In the jungle“ – fotografické denníky

Témou Viktora Kopasza je civilizácia a jej pôvod. Jeho fotografie sú väčšinou zaintegrované buď do grafického rámu alebo sú jednotlivé časti rozložené a tým pracujú v priestore. Často do nich píše, tlačí a kolážuje. Kopasz ručne koloruje a pozmieňa realitu. Výraz posúva tým smerom, ktorý zodpovedá jeho intencii. Neobyčajný zorný uhol, široký záber a extrémne zväčšenie detailu patrí k jeho umeleckému repertoáru. Autorov nezameniteľný prejav je ojedinelý a sebestačný, originalita prevodu reality do sveta nových „legiend a mýtov“presvedčujúca a sila imaginácie úplne odzbrojujúca. Kopaszove práce vychádzajú z fotografického denníka, v ktorom sú už vo finálnej forme vypracované a potom iba prenesené do väčších formátov. Kopasz neinscenuje samoúčelne a do fotografie kreslí, maluje, píše – programovo sa tu objavuje verbálna výpoveď v štyroch jazykoch (slovenský, maďarský, anglický, český).

 

Dokumenty pocitov

Svojimi fotografiami Jana Szcsová zaznamenáva prchavé, rýchlo sa meniace pocity a to čo najautentickejším spôsobom. Vytvára cykly, ktoré pôsobia ako útržky filmových záberov, kde sa prelínajú motívy zátišia, aktu a fotografií prostredí. „Fotografické sekvencie sú pre mňa zaujímavé všeobecne. Už v súbore „SAMA SEBE“som fotila útržky prostredia a autoportrétu, pokúšala som sa o zachytenie pocitov. Zhodla som sa s definícou „dokumentu vymyslených vecí a predstáv“. Snímky pôsobia bezprostredne, i keď niektoré z nich sú inscenované. Pre Szcsovej fotografie je typcká neostrosť a tmavé tónovanie. Sú komponované v interiéroch a pôsobia existencionálne. Mnohé z nich sú sebaprojekciou a náznakmi figúr, ktoré je možné na obraze iba tušiť. „Tmavé fotografie robím podvedome – rada fotím v tme. Vtedy sa mi zdá, že tie veci viac vypovedajú o sebe – môj obraz je o pocitoch: o veciach, ktoé nemusím vidieť, ale iba tušiť. Používam klasické techniky – chcem aby moje fotografie boli čo najjednoduchšie.“

 

 

 

 

 

späť