ŠPANIELSKA OBČIANSKA VOJNA (1936 – 1939)

(Netradičný pohľad na Španielsku občiansku vojnu
vo fotografiách maďarskej autorky Kati Horna, z rokov 1937 – 1938,
pochádzajúce z archívu Zbierok občianskej vojny v Salamanke)

 

Vernisáž výstavy sa uskutoční
2. februára 2000 o 17.00 hod. v 

Galérii fotografie Profil,
Prepoštská 4,
Bratislava

Výstava potrvá do 29. februára 2000.
Otvorené denne (okrem pondelka) od 13.00 do 18.00 hod.

Kati Horna tvorí spolu s Robertom Capom, Gerdou Tarovou, Davisom Seymourom, Hansom Namuthom, Agustínom Centellesom, Serranom alebo Alfonsom, skupinu dôležitých fotografov, ktorí robili obrázky zo Španielska počas občianskej vojny.

Avšak fakt, že Kati Horna, ktorá urobila množstvo fotografií, najprv pre Výbor pre zahraničnú propagandu Národneho ústredia pracujúcich a neskôr pre niektoré osloboditeľské publikácie, ako napr. Zem a sloboda alebo Slobodné ženy, je menej známa, treba pripísať dvom okolnostiam.

Po prvé, Hornovej fotografie ostali mimo medzinárodných distribučných okruhov, pretože nespolupracovala, ako napríklad v prípade Capu, s organizáciami medzinárodnej republikánskej propagandy; nepracovala ani pre veľké ilustrované medzinárodné publikácie, ktoré urobili z takzvaných „fotografov španielskej vojny“, známe osobnosti .

Po druhé, Kati Horna nikdy nemala ambície predávať svoje fotografie. Vždy sa považovala za pracovníčku umenia, spojenú s vojnou v Španielsku ideologickou príbuznosťou, za umelkyňu, ktorá hľadala jedine úplnú slobodu k svojmu fotografovaniu.

Práve toto nepoznanie fotografky, narodenej v roku 1912, viedlo španielske úrady Ministerstva kultúry k získaniu fotografií Katy Horna a opatrovaniu ich, v sekcii Občianskej vojny Národného historického archívu.

Fotografie na tejto výstave sú hlavne z jej obdobia fotografickej reportérky pre niektoré časopisy. Podarilo sa jej vyviezť ich zo Španielska v malej plechovej krabici tesne pred skončením konfliktu. Táto krabička cestovala najprv do Francúzska a v októbri 1939 do Mexika, kde sa autorka usadila.

S návratom demokracie do Španielska, Kati Horna poskytla svoj malý archív Ministerstvu kultúry, ktorý ho získal v roku 1979. Archív sa skladá z 270 negatívov a jeho obnova je súčasťou úsilia španielskych kultúrnych úradov o rozšírenie fotografickej dokumentácie z dôležitých udalostí národného zivota.

V jednom liste generálnemu riaditeľovi Španielskeho (výtvarného) umenia a archívu, Kati Horna vysvetľuje, že robila svoju prácu počas občianskej vojny v Španielsku ako fotografická reportérka pre organizácie, ktoré obraňovali španielsku republiku a ako spolupracovníčka anarchistických a osloboditeľských publikácií. Dokázala zachrániť čast svojich negatívov, 250, špeciálne ako svedectvo života civilného obyvateľstva počas bojov.

Tento list poskytuje významný klúč k fotografiám autorky, zvlášť k jej pokusu oboznámiť celý svet so situáciou ľudí, ktorí prežívali tragédiu vojny. Počas roku 1937 precestovala veľkú časť aragónskeho kraja na rozličných frontoch: Valencia, Madrid, Barcelona a Lérida. Často sa jej zrak zastavil zvlášť na dedinách, ktoré spájali strategické body republikánskeho Španielska. To jej umožnilo spoznať denný život jej obyvateľov. Inokedy zasa, nútená pracovnými povinnosťami, portrétovala umelcov a politických vodcov.

V každom prípade však väčšina jej portrétov nie je robená v situáciach, kedy je možné si obrázok ukradnúť, ale so súhlasom, ktorý prekračuje hranice dokumentácie, aby doručil odlišný odkaz, ktorý nemá za ciel byť neutrálny - práve naopak - zaujíma určitý politický postoj.

Rovnako ako portréty jej osobností, aj portréty obyčajných ľudi nám dokazujú subjektívnosť fotografky; no len keď ich pozorujeme v konkrétnom časovom a miestnom rozmere - v dobe, keď boli realizované, pridáva sa k nim nový prvok spojený s vojnovým konfliktom a jeho následkami. Nechýbajú scény z prvej bojovej línie, kde sú jej kompozície perfektne vyvážené a ich realizácia si vyžiadala dôveru a spoluprácu ich protagonistov.

Je dôležité brať do úvahy tieto okolnosti, ktoré vyjadrujú osobný záväzok pri udalostiach, ktoré fotografovala. A tento záväzok je daný aj pre estetickú úroveň. Jej kompozície a orámovanie, výber momentu a jeho neskoršie použitie vykazujú túto jednotu medzi osobným záväzkom a záväzkom umelkyne. Preto fotografie realizované touto dievčinou, ktorá v tom čase mala 24 rokov, spolu s fotografiami realizovanými inými autormi, tvoria veľmi dôležité ohnivko evolúcie komunikačných prostriedkov a definitívne posväcujú obraz tých, ktorí sú odvtedy nazývaní „fotografmi vojny“.

Trúfame si tvrdiť, že tieto fotografie, spolu s rozličnými dobovými filmovými dokumentmi, predstavujú najdôležitejšie svedectvo o španielskom konflikte pre všetky krajiny, kde s veľkým záujmom až vášnivo sledovali tieto udalosti...
Nech táto výstava slúži k uznaniu dôležitej práce Kati Horna a na to, aby pochopili ako a prečo chceme porozprávať tento príbeh.

Joseph Vicent Monzó

 

 

 

späť